V ľudovom liečiteľstve sa arnika (Arnica montana) používala celé stáročia ako balzam na rany, pomliaždeniny, výrony aj boľavé srdce (to obrazne aj doslova). Babky bylinkárky si ju cenili ako ochrannú bylinu – zvykla sa vešať nad dvere proti blesku a zlým duchom. V niektorých oblastiach sa jej hovorilo "horské slnko", lebo rástla vysoko v horách a nosila so sebou silu neohrozenej výšky.

Homeopatická arnika je malý zázrak – každá terapeutka, masérka či mama s divokými deťmi má túto guličku poruke. Pomáha pri úrazoch, operáciách, pôrodoch, šokoch, modrinách duše i tela. A čo viac – keď niekto tvrdí „nič mi nie je“, hoci je jasne dobitý ako hrdina akčného filmu, arnika je presne na túto formu popierania reality. 

Kvetová esencia PHI z arniky ide ešte hlbšie – pomáha spracovať šoky, traumy, energetické „modriny“, ktoré sme zamietli pod koberec psychiky. Jej jemná vibrácia nás vedie späť k celistvosti po duševnom otrasení. A v anti-nikotinovej kombinácii nám pomáha pustiť závislosti, ktoré nás držia ako emocionálny leukoplast.

Arnikový olej je top na namasírovanie ubolených svalov, stuhnutej šiji a chronicky napätých ľudí. Je výborný po športovom výkone, ale aj po „športe menom život“. Regeneruje, prekrvuje a zanecháva príjemne teplý pocit – ako objatie, ktoré povie: „Neboj, uzdravíš sa.“

Mýticky by arnika mohla patriť do lekárničky bohyne Athény – múdrej a bojovnej, ktorá vedela, že víťazstvá niečo stoja. A v nordickej tradícii by ju určite poznala Freyja, keď sa z bojového poľa vracali hrdinovia potrebujúci viac než len pivo na zotavenie.

Arnika hovorí: „Život ťa môže prefackať – ale ja ti pomôžem vstať, zhlboka sa nadýchnuť a ísť ďalej. A ešte aj s gráciou.“