Slnovrat a Démeter

Letný Slnovrat klope na dvere (a nie potichu). V najdlhší deň v roku má svetlo svoj koncert – a hrá na plné .... Všetko vrcholí: príroda, kvety, aj niektoré povahy. A naša milovaná Matka Zem? Tá sa na chvíľu prestane tváriť, že to dá všetko sama, a jemne (ale so štýlom) uzná: „Bez teba, zlaté Slnko, by to tu nebolo ono.“

Je to ich každoročná romanca. Zem ukazuje, čo všetko spolu od jari zvládli. Semienka, kvety, prvé plody. A Slnko žiari ako čerstvo zamilovaný boh.

V ten deň dostáva Slnko pomyselnu korunu. Kráľ, ochranca, hrdý otecko všetkého, čo klíči. Oslavujeme mužskú silu, činy, odhodlanie, schopnosť zhmotniť vízie do reality (aj paradajky do šalátu). 

V čase Slnovratu totiž Slnko vstupuje do znamenia Raka. A Rak, to je celé o citoch, domove a starostlivosti. A práve tu prichádza na scénu veľká hráčka: Deméter – archetyp matky, ktorá vie, že za každým plodom je starostlivosť, pot a aspoň tri drinky ( keď nepomôže bylinkový čaj). Ona je bohyňa úrody, ochranná ruka Zeme, ktorá drží všetko pokope, aj keď sa svet točí príliš rýchlo.

Je to jej čas. Keď nás učí, že plodnosť nie je len o výkone, ale o výžive – aj tej vnútornej. A jej dcéra Persefona? Tá už na jar vystúpila z podsvetia ako symbol návratu svetla – a odvtedy kráča svetom ako kráľovná dvoch svetov. Vie, čo je tma aj čo je svetlo, a práve preto je jej prítomnosť v letných mesiacoch taká dôležitá. Nie je len krehkou dcérkou – je ženou, ktorá pozná cykly a nesie v sebe múdrosť prechodu. Počas leta ticho sprevádza svoju matku Déméter a dohliada na to, aby to, čo vzišlo z temnoty, bolo prijaté, milované a mohlo dozrieť.

Viac o ich silnom príbehu nájdeš v mojich predchádzajúcich príspevkoch – o Déméter, Persefone a ich nebesko-podsvetnej spolupráci. (Nájdi ich na blogu alebo v archíve mojich postov – tam to všetko kvitne hlbšie.)