Farby – reč duše, ktorú nosíme na sebe aj v sebe
Farby nie sú len estetickým doplnkom – sú to živé symboly, správy z podvedomia a signály, ktoré používame dávno predtým, než sme sa naučili rozprávať. Keď človek ešte býval v jaskyni a nepoznal ani slovo „fashion“, už vnímal čiernu a bielu ako svetlo a tmu. Neskôr objavil červenú – veď krv a oheň neprehliadneš. A potom to šlo ďalej – zelená, žltá... a modrá? Tú si ľudstvo dlho ani nevšimlo. Doslova.
Áno, aj keď to znie zvláštne – modrá bola posledná farba, ktorú sme začali pomenúvať. Ľudské oko ju síce vidí bez problémov (inak by nebo vyzeralo dosť nudne), ale jazyk ju „nevidel“. Napríklad v slávnej Homérovej Odysei sa more opisuje ako „vínovo tmavé“ – žiadna modrá. Zvláštne? Len kým si neuvedomíme, že v prírode sa vyskytuje málo skutočne modrých predmetov – okrem oblohy, ktorá sa vtedy brala ako „nebeská sféra“, nie ako odtieň z textilného vzorkovníka.
A keď sa už modrá objavila, bola rovno farbou božskvou, luxusnou a nedostupnou. V starovekom Egypte ju vyrábali z lapisu lazuli. V Biblii sa modrá farba (tekelet) spomína ako súčasť odevov kňazov a svätostánku, no jej výrobný proces nie je v texte opísaný. Podľa neskoršej židovskej tradície a archeologických dôkazov sa však predpokladá, že išlo o farbivo z morských slimákov rodu Murex – čo by vysvetľovalo, prečo bola modrá taká vzácna a vyhradená len pre výnimočné účely.Proste modrá nebola pre každého. Bola ako duchovný WiFi signál – prítomná, ale nie vždy dostupná.
Aj v iných kultúrach bola modrá posvätná – spájala sa s nebom, s večnosťou, s božským poriadkom. Až neskôr, keď chemici v 19. storočí prišli na to, ako ju vyrobiť bez slimáka, sa modrá stala „ľudovou“ farbou – dnes ju máme na rifliach, logách aj zubných pastách.
Ale späť k farbám všeobecne.
V starovekých civilizáciách niesli farby duchovný a spoločenský význam. V Egypte modrá znamenala ochranu, zelená znovuzrodenie. V kresťanstve biela reprezentuje sviatok, fialová pokánie a čierna ticho smrti. Indiánske kmene priraďovali farby k svetovým stranám, živlom a duchom. A v mytológii? Afrodita bola zahalená v ružovej pene, Artemis v striebre lesa, Thor v červenej búrke. Každý boh mal svoju farebnú paletu ako slušný influencer.
V ezoterike každá farba vibruje na svojej frekvencii a pôsobí na naše telo, psychiku aj energetické centrá (čakry). Červená aktivuje vitalitu, zelená otvára srdce, modrá harmonizuje komunikáciu a fialová ťa prepojí s vyšším ja (alebo ti aspoň pomôže nevybuchnúť pred poradou).
Dnes nás farby ovplyvňujú viac, než si uvedomujeme. Keď sa cítime dobre, intuitívne si vyberáme odtiene, ktoré nás podporujú. Keď sme na dne? Vtedy aj čierna vyzerá ako dobrý nápad (a čokoláda je úplne neutrálna). Farby nie sú len pekné – sú múdre. A ak ich počúvame, povedia nám, čo potrebujeme vedieť – často skôr, než si to priznáme sami.
V ďalších príspevkoch sa pozrieme podrobne na jednotlivé farby – ich symboliku, pôsobenie na telo a psychiku, výskyt v histórii, náboženstvách aj mytológii. Pretože každá farba má svoj príbeh. A možno aj tvoje.
Červená – farba života, vášne a sily
Červená patrí medzi základné – primárne farby. Je to farba, ktorú nemožno namiešať z iných, a práve preto stojí na začiatku nášho vnímania farieb. Od pradávna bola červená spojená s energiou, ohňom, krvou a životom. Je to farba, ktorá sa nedá prehliadnuť – púta pozornosť, vyvoláva emócie a nesie v sebe symboliku, ktorá sprevádza ľudstvo tisíce rokov. Červená kričí: „Tu som, všimni si ma!“ – a málokto jej dokáže odolať.
Červená ale nie je len farbou vášne, ale aj spúšťačom našej práce so sebou – môže nám ukázať, kde si bránime v prístupe k hojnosti, alebo kde nás blokuje nahromadený hnev.
Fialová – keď chceš byť duchovná, mystická a stále trochu dramatická
Fialová je farba, ktorá vie, že nie všetko treba pochopiť – niečo stačí precítiť. Je to odtieň ticha v meditácii, otázky bez odpovede a „aha momentu“, ktorý príde presne vtedy, keď prestaneš hľadať.
Chceš zistiť, čo o tebe prezrádza fialová? Klikni na celý článok – a možno zistíš, že tvoj „vnútorný majster“ tam bol celý čas... len mal vypnuté notifikácie.
Keď sa zelená stretne s fialovou: Premena cez srdce
Voňavý šepot kvitnúceho orgovánu, jemnosť fialiek pod jarným nebom a irisy, ktoré sa hrdo týčia nad lúkami, nám každoročne pripomínajú, aká jedinečná je kombinácia zelenej a fialovej. Príroda v týchto farbách rozpráva príbeh uzdravenia, rastu a premeny.
Zelená – keď si tvoja aura pýta pauzu a les zároveň
Zelená je farba, ktorá ti v hlave stlačí tlačidlo „spomaliť“ a v srdci potichu zašepká: „Dýchaj. Ešte raz.“ Nie je to farba, ktorá potrebuje pozornosť. Zelená vie, že ak zostaneš chvíľu v tichu, nájdeš všetko, čo si hľadala… vrátane dôvodu, prečo si vlastne včera zjedla tú celú čokoládu.
Chceš vedieť, čo ti zelená zrkadlí a prečo ju tvoje srdce pozná skôr než tvoja hlava?
Klikni na článok – a možno zistíš, že tvoj „východ z bludiska“ mal celý čas mach pod nohami.
Zlatá – keď tvoja duša vstáva s pocitom, že minimálne dnes je kráľovná.
Zlatá je odjakživa symbolom moci, večnosti, múdrosti a hojnosti. Čím viac si ňou bol obklopený, tým viac si mal zjavne kontakt s nebesami. Alebo si bol aspoň dobre zafinancovaný.
Chceš vedieť, čo o tebe prezrádza zlatá? Klikni na celý článok – možno práve ona ti ukáže tvoje skutočné poklady (aj tie, čo si roky schovávaš pod „to nič, to ja len tak“)
Žltá – farba, ktorá ti rozžiari deň
Žltá je farba mysle, humoru a momentu, keď pochopíš pointu ešte skôr, než ju niekto dopovie. Je to odtieň mentálneho slnka – trochu ako zlatá, ale bez božských povinností.
V starovekom Egypte síce žiarili bohovia v zlate, nie v žltej (predsa len, nesmrteľnosť sa musí lesknúť), ale žltá zostala ich veselou sesternicou, ktorá rozveseľuje pozemský svet. Kým zlato reprezentovalo večnosť a božskosť, žltá začala byť farbou rýchlej mysle, komunikácie a šťavnatého nadhľadu.
Chceš vedieť, čo ti žltá zrkadlí?
Klikni na celý článok – možno zistíš, že si múdrejší než si myslíš. Alebo aspoň zistíš, prečo ťa niektoré myšlienky v noci nenechajú spať.