Egypt vedel, čo so svetlom. A so smrťou tiež. Tam, kde sa piesok trbliece ako zlato a božstvá majú poriadne silné archetypy, sa slnovrat neoslavuje len ako dlhý deň, ale ako večný zápas medzi svetlom, tmou a... zodpovednosťou. S ich božským tímom to nebola žiadna nuda.  

Tu je ich zoznam. Títo štyria bohovia neosvetľujú len pyramídy, ale aj naše vnútro. Každý z nich je iný archetyp mužskej sily:

– Ra ako svetlo, ktoré nikdy nezhasína
– Horus ako vízia, ktorá sa nebojí konfrontácie
– Anubis ako temnota, ktorá nepohrdne transformáciou
– Ptah ako vedomý tvorca, ktorý nepotrebuje činy – len čisté slovo  

 

Ra – slnečný grandmaster, každý deň jazdil po oblohe vo svojej zlatej bárke a v noci sa potápal do podsvetia. Žiadne výhovorky, žiadne „dnes sa mi nechce svietiť“. Ra žiaril, lebo vedel, že svetlo je služba.

Horus – sokol s ostrým zrakom a ešte ostrejším zmyslom pre pravdu. Syn Isis a Osirisa, víťaz nad chaosom. Ten typ, čo ti pozrie do duše a ticho čaká, kým si priznáš, čo tam máš schované. A potom ti povie, že to zvládneš.

Anubis – temný sprievodca, čo ti podá labku (pardon, ruku), keď prechádzaš vlastným podsvetím. Boh prechodov, nie koncov. Vie, že každý rozpad má svoj zmysel. A keď prídeš k bráne, nehodnotí ťa. Len svieti.

A potom Ptah – mág, čo netvorí rukami, ale myšlienkou. Nepotrebuje dramatické gestá. Stačí mu zámer. Archetyp tvorcu, ktorý vie, že slová sú mocnejšie ako zbrane. A že ticho, z ktorého povstane svet, nie je prázdne – je posvätné.

Štyria bohovia, štyri archetypy mužskej sily. Ra ťa učí žiariť. Horus vidieť. Anubis prejsť. Ptah tvoriť. Každý z nich ti môže niečo povedať – alebo ukázať. Stačí len počúvať. A možno trošku poprechádzať po vlastnej púšti.