Papraď nie je len obyčajná rastlina zo zatieneného kúta lesa. Je to stará duša, ktorá si pamätá časy, keď ešte po Zemi dupotali dinosaury. Jej zelené špirály sa krútia ako príbehy, ktoré sa nikdy nerozprávajú nahlas. A keď príde letný slnovrat, jej tichá prítomnosť zrazu naberie čarovný nádych.Podľa starých slovanských a baltských legiend papraď kvitne – ale len raz za rok. A len vtedy, keď sa na ňu nikto nepozerá. Presne o polnoci počas najkratšej noci v roku, keď sa medzi svetmi otvárajú brány a les dýcha iným rytmom. Hovorí sa, že kto nájde papraďový kvet, získa nadprirodzené schopnosti: porozumie reči zvierat, uvidí poklady ukryté v zemi a stane sa neviditeľným pre temné sily. Ale! Nesmie sa otočiť, nech by ho niečo volalo akokoľvek sladko...Papraď je brána. Medzi viditeľným a neviditeľným, medzi tým, čo sa stalo, a tým, čo ešte len klíči. Miluje tienisté miesta, no bez svetla neprežije. Rovnako ako my – potrebujeme bezpečný tieň, ale aj lúč svetla, ktorý nás vedie ďalej. Rozmnožuje sa výtrusmi, prachom z neviditeľna, A všetko, čo robí, sa deje s nenápadnou eleganciou, akoby len tak – mimochodom, bez zbytočného predvádzania.V niektorých tradíciách bola papraď posvätná. Husté papraďové húštiny sa považovali za miesta, kde sa prelína svet ľudí s ríšou duchov prírody. Ak si do takej papradiny vstúpil s čistým srdcom, mohol si vraj nazrieť za oponu. Ak si však niesol v sebe chaos, mohol si v nej aj stratiť cestu späť.Papraď nás učí dôverovať procesu, ktorý sa deje mimo nášho zraku. Pomaly a v tichosti rozvíja svoje listy – ako by nám chcela pripomenúť, že nie všetko musí byť okamžite viditeľné, aby to bolo skutočné.Tak čo, trúfneš si ísť na prechádzku slnovratovou nocou a hľadať zázrak, ktorý kvitne len raz za rok? Možno nenájdeš kvet paprade. Ale možno nájdeš seba. A to je ešte väčšie čaro.
(Alebo – keď nevieš, kam ideš, ale vieš, že tam máš ísť.) Táto esencia je ako vnútorný GPS – len ti to nepovie nahlas, ale šepká ti to cez srdce. Pomáha nám prestať sa pýtať všetkých okolo: „Čo si o tom myslíš?“ a konečne sa spýtať seba: „A čo na to JA?“
Podporuje nás, aby sme sa napojili na svoj duševný plán – ten, čo sme si napísali ešte dávno, keď sme si obliekali telo ako nový kabát. Zvyšuje citlivosť (ale nie precitlivenosť!) – a vďaka nej zrazu vidíš, že niektoré životné “náhody” boli dokonale naplánované výhovorky duše.
Pomáha aj vtedy, keď cítiš, že máš zmeniť smer, ale nevieš, či je to intuícia alebo len zle strávená večera. Táto esencia ti ladí vnútorný kompas. Jemne, ale pevne.