Eva, Lilith a Persefona

 

Pretože ženská sila nie je len o svetle a láske – je aj o tme, o zvedavosti, o tom, že niekedy treba zliezť do podsvetia (alebo aspoň do vlastného vnútra), aj keď sa nám nechce.
A presne týmto smerom ma posunula moja Punica granatum, ktorá mi spustila vnútorný upgrade: od Evy, cez Lilith, až po Persefonu.

EVA – tá, čo ochutnala poznanie (aj keď nebolo v menu)

Biblia tvrdí, že Eva zhrešila, lebo ochutnala „plod poznania“.
Religionistika k tomu dodáva, že nešlo o jablko, ale o symbol poznania dobra a zla – teda o čin, ktorým sa človek oddeľuje od božského poriadku.
(Z duchovného pohľadu by sa však dalo povedať, že Eva neurobila pád, ale krok – smerom k vedomiu.)

Ona bola tá, čo povedala: „Chcem vedieť viac.“
Lenže poznanie má vedľajší účinok: strácame raj nevinnosti.
Eva v každej z nás je teda tá, ktorá zvedavo nakukne za oponu reality – a potom chvíľu ľutuje, že sa spýtala.

LILITH – tá, ktorú nezlomíš ani keď z nej spravíš démona

Kým Eva sa ešte snaží zapáčiť, Lilith sa už dávno odpojila od Adama a odišla si robiť svoje.
V mýtoch ju démonizovali, pretože nechcela ležať „pod“ – a to sa, žiaľ, bralo príliš doslovne.
V skutočnosti Lilith predstavuje ženskú suverenitu, telo, vášeň a energiu, ktorá sa nebojí vlastnej sily.

Z duchovného hľadiska je Lilith tieňová kráľovná – tá, čo nám pripomína, že svetlo bez tmy nemá iskru.
A keď sa objaví v našom sne (či už ako had alebo ako pocit, že sa v nás niečo búri), znamená to, že sa prebúdza surová, pravdivá energia – tá, ktorá sa nenechá obmedzovať etikou ani etiketou.

PERSEFONA – tá, čo z podsvetia urobila chrám

Persefona začínala ako mladá nevinná dcéra, ktorú uniesol Hádes.
Lenže ako to už býva, aj únosy môžu mať transformačný efekt.
Persefona zjedla semená granátového jablka – a tým sa navždy spojila s temnotou i svetlom.
Učila sa vládnuť v podsvetí, nie sa ho báť.

Z duchovného hľadiska predstavuje fázu, keď žena zostúpi do svojho tieňa, aby z neho vyšla ako kráľovná.
Je to moment, keď pochopíš, že tvoje najväčšie dary sa skrývajú v tom, čo si kedysi považovala za slabosť.

Tri ženy, jeden had

Had sa objavuje v každom z týchto príbehov – nie ako náhoda, ale ako večný sprievodca ženského poznania.
V skutočnosti ide o ten istý princíp – energiu, ktorá sa v rôznych obdobiach a kultúrach prejavovala inak.

U Evy sa had objavuje priamo – ako hlas, ktorý ju vyzýva k poznaniu.
Nie je to démon, ale posol poznania. V starších tradíciách bol had spojený s múdrosťou, obnovou života a cyklom smrti a znovuzrodenia.
To, čo neskôr teológia označila za „pokušenie“, bolo v pôvodnom symbolickom jazyku pozvanie k vedomiu – k tomu, aby človek rozpoznal dobro a zlo, svetlo a tieň.

U Lilith sa had objavuje ako jej spojenec.
V mezopotámskych mýtoch bola Lilith stotožňovaná s démonickou Lamáštu, ktorá mala hadie nohy, krídla a spojenie so zemskou silou.
V skutočnosti to symbolizovalo ženskú silu zeme a tela – kundaliní, ktorá sa nedá ovládať.
Had pri Lilith teda nie je pokušiteľ, ale ochranca suverenity – pripomienka, že pravá sila sa rodí z koreňov, nie z prikázaní.

U Persefony had nehovorí, ale je tichým sprievodcom zostupu.
Had žije v podsvetí, v zemi – tam, kam Persefona musí zostúpiť, aby sa z panny stala kráľovnou.
V gréckych chrámoch zasvätených Demetre a Persefone býval had posvätným zvieraťom, symbolom mystického znovuzrodenia.
Tam, kde Eva prijala poznanie a Lilith silu, Persefona prijíma transformáciu – hadiu schopnosť premeniť sa, zvliecť starú kožu a zrodiť sa nanovo.

Z duchovného hľadiska teda had spája tieto tri archetypy do jedného príbehu:
o poznaní (Eva), moci (Lilith) a premene (Persefona).
Je to ten istý had, ktorý sa plazí cez dejiny, cez naše telá a sny – nie ako nepriateľ, ale ako živý prúd vedomia, ktorý sa prebúdza, keď žena prijíma svoju úplnosť.

Záver: granátové jablko ako ženský elixír poznania

Homeopatikum Punica granatum nie je len o hormonálnej rovnováhe.
Je o tom, ako sa z Evy stáva Lilith a z Lilith Persefona.
O tom, ako sa ženy učia zjednotiť svoju krehkosť s ohňom, a nečakať, že ich niekto „oslobodí“.

A práve preto sa mi ten had sníval – nie ako varovanie, ale ako pozvanie:
„Neboj sa svojej hĺbky, tam ťa čaká tvoje svetlo.“

 

Pozvanie do podsvetia (a späť)

Ak aj ty cítiš, že sa niečo v tebe prebúdza, no ešte nevieš, ako s tým žiť — možno je čas zostúpiť hlbšie.
Nie zo zúfalstva, ale z túžby po pravde.

Pozývam ťa na workshop „SMRŤ“ – 5.11.2025,

kde sa spoločne ponoríme do symboliky konca, premeny a znovuzrodenia.
Pretože „smrť“ nie je koniec – je to len brána, cez ktorú sa duša učí meniť kožu.

 

Príď objaviť, čo všetko môže ožiť, keď dovolíš starému odísť.